Obvinenie prokurátora pre skutok, ktorý nie je trestným činom

Úvod:

 Niž­šie v texte je nas­ke­no­va­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­rým doš­lo k ob­vi­ne­niu pro­ku­rá­to­ra JUDr. Va­si­la Špir­ka. To­to uz­ne­se­nie ma za­uja­lo ako bý­va­lé­ho pro­ku­rá­to­ra, na­koľ­ko je po­zo­ru­hod­né tým, že doš­lo k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia za sku­tok, kto­rý zjav­ne ne­vy­ka­zu­je zna­ky stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu ako aj tým, že k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia doš­lo až “príl­iš ľah­ko”.

 Vzhľa­dom k to­mu, že prob­le­ma­ti­ka vý­kla­du zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je čas­to po­mer­ne kom­pli­ko­va­ná (nap­rík­lad vý­klad poj­mu “prá­vo­moc ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa”, pri kto­rom mož­no op­ráv­ne­ne po­chy­bo­vať, či pod ten­to po­jem mož­no za­ra­diť aj spi­so­va­nie tres­tné­ho ozná­me­nia pro­ku­rá­to­rom, pre­to­že tu ab­sen­tu­je aký­koľ­vek pr­vok mo­ci a roz­ho­do­va­nia) ne­mô­že byť na ško­du ve­ci ak na pod­kla­de skut­ko­vých okol­nos­tí uve­de­ných v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia uve­diem niek­to­ré práv­ne ar­gu­men­ty k vý­kla­du toh­to tres­tné­ho či­nu.

 Práv­nu kva­li­fi­ká­ciu ako aj práv­nu ar­gu­men­tá­ciu spo­mí­nam naj­mä pre­to, že v od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sa ne­na­chá­dza nič, čo by sa da­lo po­va­žo­vať za práv­ne úva­hy vy­šet­ro­va­te­ľa. Už len z toh­to dô­vo­du si une­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia za­slú­ži kri­ti­ku, na­koľ­ko je v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 176 ods. 2 Tr. por.

 Len pre úpl­nosť by som chcel uviesť, že na zá­ver o tom, že sku­tok tak ako bol for­mu­lo­va­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­vy­ka­zu­je zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu nie je pot­reb­ná zna­losť spi­su, na­koľ­ko z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je zrej­mé, že bo­lo vy­da­né len na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ob­vi­ne­né­ho a je­ho ob­haj­cu. Tá­to okol­nosť sto­jí za pov­šim­nu­tie, pre­to­že bež­ne sa v praxi ta­ké­to tres­tné ozná­me­nia na do­zo­ro­vých pro­ku­rá­to­rov naj­skôr pre­ve­ru­jú v rám­ci pred­príp­rav­né­ho ko­na­nia, prí­pad­ne po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci.

 Vzhľa­dom k to­mu že ne­viem ako sa sku­tok sku­toč­ne stal, vy­chá­dzal som pri práv­nej ar­gu­men­tá­cii z to­ho, že sa sku­tok stal tak ako bol for­mu­lo­va­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

 K zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa:

1/ „úmy­sel spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech“.

Zo zne­nia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je zrej­mé, že na jej napl­ne­nie nes­ta­čí len to, ak sa ve­rej­ný či­ni­teľ do­pus­tí ko­na­ní uve­de­ných v pís­me­nách a) až c) pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia, ale je ne­vyh­nut­né, aby napl­nil aj ďal­ší zá­klad­ný znak, kto­rý je uve­de­ný v ná­ve­tí us­ta­no­ve­nia § 326 ods. 1 Tr. zák. a kto­rý spo­čí­va v tom, že ve­rej­ný či­ni­teľ sa do­pus­tí ko­na­ní uve­de­ných v pís­me­nách a) až c) v úmys­le (poh­nút­ke) „spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech“.

 Ten­to zá­ver vy­plý­va aj z ju­di­ka­tú­ry (R 39/2001), pod­ľa kto­rej na napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa nes­ta­čí zis­te­nie, že špe­ciál­ny sub­jekt – ve­rej­ný či­ni­teľ vy­ko­ná­val svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu, ale zá­ro­veň sa vy­ža­du­je, aby tak ve­rej­ný či­ni­teľ ko­nal v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech. Uve­de­ný mo­tív ako zlož­ka sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý ini­ciu­je je­ho ko­na­nie, mu­sí byť preu­ká­za­ný (a sa­moz­rej­me mu­sí byť sú­čas­ťou skut­ku, kto­rý sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu).

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ani prí­pad­né úmy­sel­né po­ru­še­nie zá­ko­na zo stra­ny ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa nie je tres­tným či­nom zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. po­kiaľ ne­bo­lo ve­de­né v úmys­le spôs­biť iné­mu ško­du, res­pek­tí­ve za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech, prí­pad­ne, ak z po­ru­še­nia zá­kon­nej po­vin­nos­ti zo stra­ny ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa reál­ne ne­mô­že dôjsť k ta­ké­mu­to oh­ro­ze­niu, t. j. ak po­ru­še­nie zá­kon­nej po­vin­nos­ti zo stra­ny ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa nie je spô­so­bi­lým pros­tried­kom na spô­so­be­nie ta­ké­ho­to oh­ro­ze­nia.

 Uve­de­né pla­tí aj opač­ne. Nap­rík­lad ak by aj ve­rej­ný či­ni­teľ ko­nal v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du (uj­mu), av­šak ne­ko­nal by v roz­po­re so zá­ko­nom, ne­moh­lo by ísť o spá­chanie tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák.

 Tak ako kaž­dý znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty aj znak v úmys­le „spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech“ mu­sí mať svoj od­raz v tzv. skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

 Z tzv. skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mož­no vy­vo­dzo­vať, že napl­ne­nie toh­to zna­ku zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty má byť vi­de­né v tom, že ob­vi­ne­ný „si bol ve­do­mý mož­nos­ti vzni­ku uj­my na prá­vach iných osôb zmie­ne­ných v ob­sa­hu zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní, kto­ré vy­plý­va­jú naj­mä z člán­ku 19 Ústa­vy SR a § 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka“.

 V tom­to sme­re je však pot­reb­né zdô­raz­niť, že člá­nok 19 Ústa­vy SR v spo­je­ní s § 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka chrá­ni po­mer­ne ši­ro­ké spek­trum osob­nos­tných práv a to prá­vo za za­cho­va­nie

- ľud­skej dôs­toj­nos­ti

- osob­nej cti

- dob­rej po­ves­ti

- ochra­nu me­na

- pred neop­ráv­ne­ným za­sa­ho­va­ním do súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta

- prá­vo na ochra­nu pred neop­ráv­ne­ným zhro­maž­ďo­va­ním, zve­rej­ňo­va­ním ale­bo iným zneu­ží­va­ním úda­jov o svo­jej oso­be

- prá­vo na ochra­nu pre­ja­vov osob­nej po­va­hy.

 Zo skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sa ne­dá zis­tiť aké kon­krét­ne osob­nos­tné prá­vo (uve­de­né vy­ššie) osôb zmie­ne­ných v ob­sa­hu zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní moh­lo byť ko­na­ním ob­vi­ne­né­ho za­siah­nu­té. V tom­to sme­re je skut­ko­vá ve­ta uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ab­so­lút­ne ne­kon­krét­na, pre­to­že znak skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa uve­de­ný v ná­ve­tí us­ta­no­ve­nia § 326 ods. 1 Tr. zák. mu­sí byť vy­jad­re­ný kon­krét­ny­mi skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi a nie len všeo­bec­ným práv­nym od­ka­zom na člá­nok Ústa­vy SR, či us­ta­no­ve­nie Ob­čian­ské­ho zá­kon­ní­ka.

 Po­kiaľ sa mož­nosť zá­sa­hu do bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­va­né­ho osob­nos­tné­ho prá­va dá­va v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia do sú­vis­los­ti s tým, že mo­hol byť zve­rej­ne­ný ob­sah zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní, tak je nut­né uviesť, že žiad­ne zá­kon­né us­ta­no­ve­nie ne­za­ka­zu­je ozna­mo­va­te­ľo­vi, aby zve­rej­nil ob­sah svoj­ho tres­tné­ho ozná­me­nia (a je bez vý­zna­mu, či ide o pí­som­né tres­tné ozná­me­nie, res­pek­tí­ve ozná­me­nie, kto­ré je sú­čas­ťou zá­pis­ni­ce). Ak by te­da v da­nej tres­tnej ve­ci poš­ko­de­ný, prí­pad­ne je­ho práv­ny zá­stup­ca zve­rej­ni­li ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia, tak by cel­kom ur­či­te ne­ko­na­li proti­práv­ne, pre­to­že iš­lo o tres­tné ozná­me­nie poš­ko­de­né­ho, kto­rý má prá­vo dis­po­no­vať zá­pis­ni­cou o svo­jom tres­tnom ozná­me­ní a nič mu ne­za­ka­zu­je, aby zve­rej­nil údaj o tom, že po­dal tres­tné ozná­me­nie, prí­pad­ne, aby zve­rej­nil aj ce­lý ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia. Len pre úpl­nosť tre­ba do­dať, že mož­nosť po­dať tres­tné ozná­me­nie je prá­vom fy­zic­kej oso­by a sa­mot­ný fakt vy­uži­tia toh­to prá­va ne­mô­že byť po­va­žo­va­ný za proti­práv­ne ko­na­nie a to ani vte­dy nie ak sa roz­hod­ne vy­uži­tie toh­to svoj­ho prá­va me­dia­li­zo­vať.

 Za zá­sah do osob­nos­tných práv oso­by uve­de­nej v tres­tnom ozná­me­ní (nap­rík­lad zá­sah do dob­ré­ho me­na, či dob­rej po­ves­ti) pre­to mô­že v ta­kých­to prí­pa­doch dôjsť len vte­dy, ak by sa ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia uká­zal ako nep­rav­di­vý (zá­sa­hom do osob­nos­ti fy­zic­kej oso­by mô­že byť to­tiž len roz­ši­ro­va­nie nep­rav­di­vých ale­bo zmä­toč­ných in­for­má­cií, kto­ré od­po­ru­jú sku­toč­nos­ti). V ta­kých­to prí­pa­doch by pri­chá­dza­lo do úva­hy aj vy­vo­dzo­va­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ozna­mo­va­te­ľa nap­rík­lad za spá­chanie tres­tné­ho či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia.

 Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, kto­rý spi­su­je tres­tné ozná­me­nie pri­tom ne­ru­čí za je­ho ob­sa­ho­vú správ­nosť, či prav­di­vosť úda­jov pos­ky­to­va­ných ozna­mo­va­te­ľom. Je­ho úlo­hou je len za­chy­tiť ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia do zá­pis­ni­ce a vy­ko­nať pro­ces­né úko­ny, aby doš­lo k roz­hod­nu­tiu o tres­tnom ozná­me­ní. Prá­ve pos­tup po pri­ja­tí tres­tné­ho ozná­me­nia slú­ži na to, aby sa úda­je uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní pre­ve­ri­li a zis­ti­la sa ich prav­di­vosť, či re­le­van­tnosť z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že zá­sah do osob­nos­tných práv (v zmys­le člán­ku 19 Ústa­vy SR a § 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka) oso­by uve­de­nej v tres­tnom ozná­me­ní mô­že nas­tať reál­ne iba vte­dy, po­kiaľ by úda­je uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní bo­li nep­rav­dio­vé, t. j. len v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s nep­rav­di­vos­ťou ob­sa­hu po­da­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia. Iba za ta­kých­to okol­nos­tí mô­že nas­tať nap­rík­lad poš­ko­de­nie dob­ré­ho me­na, či osob­nej cti oso­by uve­de­nej v tres­tnom ozná­me­ní.

 V žiad­nom prí­pa­de te­da ne­moh­lo prísť k zá­sa­hu do osob­nos­tných práv oso­by uve­de­nej v tres­tnom ozná­me­ní ko­na­ním ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko ten v pos­ta­ve­ní or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní len spí­sal úda­je pos­ky­to­va­né poš­ko­de­ným do zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní, čo bo­la je­ho po­vin­nosť v zmys­le § 2 ods. 5 Tr. por. (zá­sa­da le­ga­li­ty). V tom­to sme­re je mož­né pou­ká­zať aj na ju­di­ka­tú­ru (nap­rík­lad sta­no­vis­ko ob­čian­ske­ho a ob­chod­né­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR zo dňa 14.04.2010 – R 54/2010) v zmys­le kto­rej ak doš­lo k zá­sa­hu do osob­nos­tných práv v rám­ci vý­ko­nu zá­ko­nom sta­no­ve­ných op­ráv­ne­ní, res­pek­tí­ve po­vin­nos­tí (nap­rík­lad pos­tu­pom prís­luš­ných or­gá­nov v ko­na­ní, ku kto­ré­mu sú zo zá­ko­na po­vo­la­né) ne­pôj­de o zá­sah neop­ráv­ne­ný.

 Ak ob­vi­ne­ný in­for­mo­val poš­ko­de­né­ho a je­ho práv­ne­ho zá­stup­cu o mož­nos­ti tie­to úda­je zve­rej­niť, tak ich fak­tic­ky in­for­mo­val len o tom, že sú op­ráv­ne­ní nak­la­dať s vlas­tným tres­tným ozná­me­ním a to aj tak, že ho pos­kyt­nu­tú na oboz­ná­me­nie ve­rej­nos­ti. Opä­tov­ne je nut­né pri­po­me­núť, že žiad­ny zá­kon ne­za­ka­zu­je ozna­mo­va­te­ľo­vi, aby in­for­mo­val ko­ho­koľ­vek a ako­koľ­vek o tom, že po­dal tres­tné ozná­me­nie a o je­ho ob­sa­hu. Len zve­rej­ne­nie ob­sa­hu tres­tné­ho ozná­me­nia, sa­mo ose­be, pre­to ne­mož­no po­va­žo­vať za ta­ké ko­na­nie kto­ré by bo­lo spô­so­bi­lé za­siah­nuť do osob­nos­tných práv osôb uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní, pre­to­že sa tak mô­že stať iba vte­dy, ak úda­je uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní bu­dú nep­rav­di­vé. Po­kiaľ te­da je ozna­mo­va­teľ op­ráv­ne­ný zve­rej­niť ob­sah svoj­ho tres­tné­ho ozná­me­nia, t. j. ak ta­ké­to ko­na­nie nie je v roz­po­re so zá­ko­nom, po­tom ani ko­na­nie pro­ku­rá­to­ra, kto­rý ozna­mo­va­te­ľa na ta­kú­to mož­nosť upo­zor­ní ne­mož­no po­va­žo­vať za ko­na­nie con­tra le­ge.

 Zo skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pri­tom vy­plý­va, že ozna­mo­va­teľ ako aj je­ho práv­ny zá­stup­ca od­miet­li zve­rej­niť ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia. Už z toh­to úda­ju je evi­den­tné, že tu aký­koľ­vek zá­sah do osob­nos­tných práv osôb uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní nep­ri­chá­dzal do úva­hy ani teo­re­tic­ky, pre­to­že nič ve­rej­nos­ti pos­kyt­nu­té ne­bo­lo (a to prí­pad­ne ani nep­rav­di­vé úda­je uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní). Zo skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pri­tom vy­plý­va aj to, že ob­vi­ne­ný ako pro­ku­rá­tor ob­sah tres­tné­ho ozná­me­nia nez­ve­rej­nil a ani, z po­zí­cie or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, zve­rej­niť ne­mie­nil.

 Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti sa od­kaz na us­ta­no­ve­nie § 55 zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re, či § 69 Tr. por., kto­rý je uve­de­ný v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ja­ví ako ne­lo­gic­ký, na­koľ­ko pred­met­né us­ta­no­ve­nia sa tý­ka­jú prá­va na­ze­rať do spi­su, pri­čom v po­su­dzo­va­nej ve­ci žiad­ny spis neexis­to­val. Exis­to­va­la len zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní, do kto­rej má ozna­mo­va­teľ prá­vo na­ze­rať a má prá­vo aj na vy­da­nie jej kó­pie a rov­na­ko má prá­vo aj na zve­rej­ne­nie jej ob­sa­hu (t. j. prá­vo na zve­rej­ne­nie in­for­má­cií, kto­ré sám pos­ky­tol or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní).

 Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že v da­nej ve­ci ne­bol napl­ne­ný ob­li­ga­tór­ny znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. spo­čí­va­jú­ci v „úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du“, na­koľ­ko ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho po­pí­sa­né v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­moh­lo oh­ro­ziť osob­nos­tné prá­va fy­zic­kých osôb uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní, pre­to­že do tých­to práv mož­no neop­ráv­ne­ne za­siah­nuť len nep­rav­di­vos­ťou úda­jov uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní za kto­ré zod­po­ve­dá ozna­mo­va­teľ a nie pro­ku­rá­tor. Na­vy­še, ko­na­nie pro­ku­rá­to­ra tu ani ne­bo­lo ne­le­gál­ne, pre­to­že on žiad­ne in­for­má­cie o tres­tnom ozná­me­ní ve­rej­nos­ti ne­pos­ky­tol a ne­pos­ky­tol ich ani ozna­mo­va­teľ, na­priek to­mu, že tak uro­biť mo­hol. Us­ta­no­ve­nia o prá­ve na­ze­rať do spi­su sa tu neup­lat­nia, pre­to­že tu exis­tu­je len zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní a prí­pad­né zve­rej­ne­nie jej ob­sa­hu nez­na­me­ná vy­tvo­re­nie „prá­va ve­rej­nos­ti na na­ze­ra­nie do spi­su“, ale zna­me­na­lo by len reali­zá­ciu prá­va ve­rej­nos­ti na in­for­má­cie, kto­ré by jej pos­kyt­la op­ráv­ne­ná oso­ba a to ozna­mo­va­teľ, te­da oso­ba kto­rá zve­rej­ňo­va­né in­for­má­cie sa­ma or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní uvied­la (na­po­kon, zve­rej­ňo­va­nie tres­tných ozná­me­ní zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľov je po­mer­ne bež­né a do­po­siaľ nik­to nes­po­chyb­nil le­gál­nosť toh­to pos­tu­pu ozna­mo­va­te­ľov).

 Už len ab­sen­cia to­ho­to zna­ku zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty spô­so­bu­je, že sku­tok, tak ako bol vy­me­dze­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, nie je cel­kom ur­či­te tres­tným či­nom.

 2/ k po­ru­šo­va­niu po­vin­nos­tí sta­no­ve­ných zá­ko­nom a k poj­mu prá­vo­moc (spi­so­va­nie zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo stra­ny or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní nie je, sa­mo ose­be, vý­ko­nom prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa).

 Ok­rem sku­toč­nos­tí uve­de­ných v bo­de 1 tý­ka­jú­cich sa ab­sen­cie zna­ku „v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech“, je zrej­mé, že ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho po­pí­sa­né v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­napĺňa ani znak uve­de­ný v pís­me­ne a), t. j. ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho ne­mož­no po­va­žo­vať za vy­ko­ná­va­nie prá­vo­mo­ci spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu.

 Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia kla­die ob­vi­ne­né­mu za vi­nu, že „us­ku­toč­nil vý­sluch poš­ko­de­né­ho v bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­va­nom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní a to bez prí­tom­nos­ti je­ho ad­vo­ká­ta, z kto­ré­ho si sám vy­ho­to­vo­val poz­nám­ky a kto­ré nás­led­ne prev­zal do ob­sa­hu lis­ti­ny ozna­če­nej ako zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní, pri­čom poš­ko­de­ný ne­bol riad­ne pou­če­ný a nás­led­ne ob­vi­ne­ný sám roz­vie­dol kom­plex skut­ko­vých okol­nos­tí“.

 V prom ra­de je pot­reb­né pou­ká­zať na jed­nu zo zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 5 Tr. por. (tzv. zá­sa­da le­ga­li­ty) v zmys­le kto­rej je pro­ku­rá­tor v tres­tnom ko­na­ní po­vin­ný stí­hať všet­ky tres­tné či­ny, o kto­rých sa doz­ve­del.

 Pred­met­ná zá­sa­da le­ga­li­ty bliž­šie ne­kon­kre­ti­zu­je akým spô­so­bom sa má ale­bo mô­že pro­ku­rá­tor (ale­bo po­li­cajt) doz­ve­dieť o po­doz­re­ní zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti. In­for­má­cia o mož­nom spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu pre­to mô­že vy­ply­núť aj z ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru s ob­vi­ne­nou oso­bou. V praxi je po­mer­ne bež­né, že ob­vi­ne­né oso­by pos­ky­tu­jú rôz­ne in­for­má­cie o po­doz­re­ní z rôz­nej tres­tnej čin­nos­ti s rôz­nym stup­ňom dô­ve­ry­hod­nos­ti, av­šak zá­sa­da vy­jad­re­ná v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 5 Tr. por. sta­no­vu­je pro­ku­rá­to­ro­vi jas­nú po­vin­nosť ob­jas­ňo­vať všet­ky (mož­né) tres­tné či­ny o kto­rých sa (a je bez vý­zna­mu z aké­ho zdro­ja) doz­ve­del.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu sa v praxi re­le­van­tnosť pos­ky­to­va­nej in­for­má­cie pre tres­tné ko­na­nie pre­ve­ru­je ope­ra­tív­ne a to na pod­kla­de in­for­ma­tív­ne­ho roz­ho­vo­ru, z kto­ré­ho si or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní spí­še buď úrad­ný zá­znam a mô­že ko­nať vo ve­ci ex of­fo, res­pek­tí­ve, sa pos­ky­to­va­né in­for­má­cie zhr­nú do zá­pis­ni­ce o po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní.

 Zo zne­nia skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je zrej­mé, že v pr­vom ra­de iš­lo o ne­for­mál­ny, in­for­ma­tív­ny roz­ho­vor pro­ku­rá­to­ra s Ing. V, kto­ré­ho ob­sah pro­ku­rá­tor za­chy­tá­val do po­čí­ta­ča for­mou poz­ná­mok. Iš­lo o pr­vot­né prib­lí­že­nie sa k pos­ky­to­va­ným in­for­má­ciám od Ing. V a pre­to je lo­gic­ké, že vy­ťa­žo­va­ná oso­ba eš­te ne­bo­la v kon­krét­nom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní. Ta­ký­to pos­tup nie je ni­čím v praxi vý­ni­moč­ný (už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že poz­nám­ky mô­žu nás­led­ne nap­rík­lad tvo­riť ob­sah úrad­né­ho zá­zna­mu) a nie­len že nej­de o ko­na­nie ne­le­gál­ne, ale prá­ve nao­pak, ide o ko­na­nie, kto­ré je v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 2 ods. 5 Tr. por., t. j. v sú­la­de s po­vin­nos­ťou pro­ku­rá­to­ra ve­no­vať sa všet­kých dos­tup­ným in­for­má­ciám o mož­nej tres­tnej čin­nos­ti. Pre úpl­nosť je nut­né do­dať, že žiad­ne us­ta­no­ve­nie zá­ko­na nep­ri­ka­zu­je, aby pri ope­ra­tív­nom zís­ka­va­ní in­for­má­cií bol prí­tom­ný aj ad­vo­kát oso­by, kto­rá in­for­má­cie pos­ky­tu­je.

 Po­kiaľ uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ďa­lej kla­die ob­vi­ne­né­mu za vi­nu, že už bez prí­tom­nos­ti poš­ko­de­né­ho prev­zal ob­sah poz­ná­mok do zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní, tak je pot­reb­né uviesť, že nie je nič ne­le­gál­ne, ak pro­ku­rá­tor nás­led­ne, už bez prí­tom­nos­ti poš­ko­de­né­ho, vy­hod­no­cu­je in­for­má­cie, kto­ré mu poš­ko­de­ný pos­ky­tol a to z poh­ľa­du ich re­le­van­tnos­ti pre tres­tné ko­na­nie. Vzhľa­dom k to­mu, že všet­ky po­da­nia (v šir­šom vý­zna­me aj ús­tne) sa ma­jú vy­hod­no­co­vať pod­ľa ich ob­sa­hu, nie je mož­né po­va­žo­vať za proti­práv­ne ko­na­nie sku­toč­nosť, že ob­vi­ne­ný, po ich vy­hod­no­te­ní, dos­pel k zá­ve­ru, že ide o ozná­me­nie sku­toč­nos­tí, že bol spá­cha­ný trest­ný čin. Prá­ve pre­to sa sta­li in­for­má­cie pos­kyt­nu­té poš­ko­de­ným sú­čas­ťou zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní a tým sa z Ing. V stal ozna­mo­va­teľ. Nie je cel­kom zrej­mé, čo má skut­ko­vá ve­ta uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia na mys­li, keď uvá­dza, že ob­vi­ne­ný „roz­vie­dol kom­plex skut­ko­vých okol­nos­tí“, na­koľ­ko z ob­sa­hu tres­tné­ho ozná­me­nia je zrej­mé, že úda­je v ňom uve­de­né mo­hol pos­kyt­núť (poz­nať) len poš­ko­de­ný.

 Na­po­kon, zo skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je zrej­mé, že ob­vi­ne­ný in­for­mo­val o pos­kyt­nu­tých in­for­má­ciách aj práv­ne­ho zá­stup­cu poš­ko­de­né­ho, keď mu od­ov­zdal eš­te ne­pod­pí­sa­nú zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní. Poš­ko­de­ný mo­hol te­da ke­dy­koľ­vek „pres­tať“ a ne­bol ni­kým nú­te­ný, aby sa ďa­lej vo ve­ci an­ga­žo­val. Roz­ho­dol sa však inak, keď vlas­tno­ruč­ne svo­jím pod­pi­som ve­ri­fi­ko­val úda­je uve­de­né v zá­pis­ni­ci o tres­tnom ozná­me­ní, kto­ré pred­tým pos­ky­tol ako ne­for­mál­nu in­for­má­ciu. Z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­vyp­lý­va v čom kon­krét­nom by mal byť ta­ký­to pos­tup nes­práv­ny a pre­čo by mal byť v roz­po­re so zá­ko­nom. Z us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku je pri­tom zrej­mé, že ús­tne tres­tné ozná­me­nie spi­su­je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a ozna­mo­va­teľ ním spí­sa­né úda­je nás­led­ne os­ved­ču­je svo­jím pod­pi­som.

 Po­kiaľ sa v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia neus­tá­le pou­ka­zu­je na to, že poš­ko­de­ný ne­bol dôs­led­ne pou­če­ný o svo­jich prá­vach a že ma­lo dôjsť k for­mál­ne­mu po­chy­be­niu, ked za­pi­so­va­teľ­ka ma­la pod­pi­so­vať zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní do­da­toč­ne, tak nie je cel­kom jas­né, ako moh­li prí­pad­ne tie­to po­chy­be­nia oh­ro­ziť osob­nos­tné prá­va osôb uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní, pre­to­že vy­ko­ná­va­nie prá­vo­mo­ci spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu mu­sí byť ve­de­né v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du. Ale­bo po­ve­da­né inak, mož­nosť za­siah­nuť do osob­nos­tných práv osôb uve­de­ných v tres­tnom ozná­me­ní cel­kom ur­či­te ne­moh­la byť v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tým, že poš­ko­de­ný ne­mal byť dôs­led­ne pou­če­ný o svo­jich prá­vach, res­pek­tí­ve tým, že za­pi­so­va­teľ­ka ma­la zá­pis­ni­cu pod­pi­so­vať do­da­toč­ne (v tom­to sme­re me­dzi for­mál­nym po­ru­še­ním Tres­tné­ho po­riad­ku a mož­nos­ťou vzni­ku zá­sa­hu do osob­nos­tných práv inej oso­by neexis­tu­je prí­čin­ná sú­vis­losť).

 Na­vy­še a to je pod­stat­né, ta­ké­to prí­pad­né po­ru­še­nie zá­ko­na (for­mál­ne ne­dos­tat­ky v pou­če­ní oso­by, či v zá­pis­ni­ci o tres­tnom ozná­me­ní) nie je mož­né po­va­žo­vať ani za vy­ko­ná­va­nie prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa.

 Ob­sah poj­mu prá­vo­moc to­tiž ne­napĺňa aké­koľ­vek zá­kon­né us­ta­no­ve­nie ur­ču­jú­ce ve­rej­né­mu či­ni­te­ľo­vi spô­sob a hra­ni­ce je­ho ko­na­nia. Už z pô­vod­nej dô­vo­do­vej sprá­vy k Tres­tné­mu zá­ko­nu mož­no vy­vo­diť, že prá­vo­mo­cou ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa tre­ba ro­zu­mieť pre­dov­šet­kým roz­ho­do­va­nie o prá­vach a po­vin­nos­tiach fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb. Prá­vo­moc vždy mu­sí ob­sa­ho­vať pr­vok mo­ci a pr­vok roz­ho­do­va­nia. Na to, aby kon­krét­ny ve­rej­ný či­ni­teľ reali­zo­val  prá­vo­moc v zmys­le § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu­sia byť sú­čas­ne spl­ne­né nas­le­dov­né pod­mien­ky:

a)     mu­sí ísť o roz­ho­do­va­nie o prá­vach ale­bo po­vin­nos­tiach fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb,

b)     op­ráv­ne­nie roz­ho­do­vať mu­sí byť expli­cit­ne priz­na­né Ústa­vou SR, ús­tav­ným zá­ko­nom ale­bo zá­ko­nom a

c)      ta­ké roz­ho­do­va­nie mu­sí ob­sa­ho­vať pr­vok mo­ci a roz­ho­do­va­nia.

Po­kiaľ ide o pod­mien­ku uve­de­nú pod pís­me­nom c), tak pr­vok mo­ci a roz­ho­do­va­nia je ne­diel­nou sú­čas­ťou prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a je jed­ným z roz­ho­du­jú­cich zna­kov umož­ňu­jú­cich iden­ti­fi­ko­vať prá­vo­moc ve­rej­ných či­ni­te­ľov. Zna­me­ná nie­len to, že ve­rej­ný či­ni­teľ je op­ráv­ne­ný ko­nať o prá­vach a po­vin­nos­tiach iných, ale tiež to, že to­to je­ho ko­na­nie je vy­nú­ti­teľ­né do­nu­co­va­cou mo­cou štá­tu. Vý­kon prá­vo­mo­ci je reali­zo­va­ný for­mál­nym ale­bo ne­for­mál­nym práv­nym úko­nom a je vždy jed­nos­tran­ným práv­nym úko­nom ne­zá­vis­lým na vô­li sub­jek­tu vo­či kto­ré­mu sme­ru­je ale­bo kto­ré­ho sa tý­ka (k uve­de­né­mu poz­ri bliž­šie nap­rík­lad ma­te­riál Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR s náz­vom Zhod­no­te­nie do­ka­zo­va­nia a zá­kon­nos­ti roz­ho­do­va­nia o tres­tnom či­ne zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a o tres­tných či­noch ko­rup­cie (2000).

 Zo skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pri­tom vy­plý­va, že to bol poš­ko­de­ný, kto­rý naj­skôr pos­ky­tol ur­či­té in­for­má­cie o mož­nom pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti a nás­led­ne bez aké­ho­koľ­vek nát­la­ku pod­pí­sal zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní, v kto­rej bo­li ním pos­kyt­nu­té in­for­má­cie uve­de­né.

 Zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra ako ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pre­to neš­lo o žiad­ny vý­kon je­ho prá­vo­mo­ci, na­koľ­ko tu pô­so­bil len v po­zí­cii to­ho „kto po­čú­va“ a v po­zí­cii oso­by, kto­rá úda­je pos­ky­to­va­né poš­ko­de­ným za­pi­su­je. V ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra, kto­ré je po­pí­sa­né v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ab­sen­tu­je aký­koľ­vek pr­vok mo­ci a roz­ho­do­va­nia, t. j. ab­sen­tu­je tu aký­koľ­vek for­mál­ny ale­bo ne­for­mál­ny jed­nos­tran­ný práv­ny úkon zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra, kto­rý by bol ne­zá­vis­lý na vô­li sub­jek­tu vo­či kto­ré­mu sme­ru­je (nap­rík­lad vo­či poš­ko­de­né­mu). To, že bo­la spí­sa­ná a pod­pí­sa­ná zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní pri­tom bo­lo pl­ne v kom­pe­ten­cii poš­ko­de­né­ho a nie pro­ku­rá­to­ra, na­koľ­ko len od poš­ko­de­né­ho zá­vi­se­lo (nie od pro­ku­rá­to­ra), či pos­kyt­ne ale­no ne­pos­kyt­ne in­for­má­cie o mož­nom pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti, res­pek­tí­ve, či pod­pí­še ale­bo ne­pod­pí­še zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní. Spi­so­va­nie zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo stra­ny or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní nie je, sa­mo ose­be, vý­ko­nom prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa.

 Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že v da­nej tres­tnej ve­ci ne­bol napl­ne­ný ani znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa tý­ka­jú­ci sa „vý­ko­nu prá­vo­mo­ci“ ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa.

3/ ku kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te

 V zá­ve­re skut­ko­vej ve­ty uve­de­nej v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je uve­de­né, že ob­vi­ne­ný ko­nal v roz­po­re s via­ce­rý­mi us­ta­no­ve­nia­mi zá­ko­na o pro­ku­rá­to­roch, kto­ré up­ra­vu­jú zá­klad­né po­vin­nos­ti pro­ku­rá­to­ra (v po­ru­še­ní tých­to po­vin­nos­ti vi­dí vy­šet­ro­va­teľ zrej­me napl­ne­nie kva­li­fi­ko­va­né­ho zna­ku).

 Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia však iba tie­to po­vin­nos­ti vo všeo­bec­nos­ti vy­po­čí­ta­va a to bez to­ho, aby bo­lo zo skut­ko­vej ve­ty zrej­mé v čom kon­krét­nom ob­vi­ne­ný po­ru­šil kto­rú kon­krét­nu zá­klad­nú po­vin­nosť pro­ku­rá­to­ra.

 Tak nap­rík­lad sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ľa § 26 ods. 1 písm. i), kto­ré za­ka­zu­je pro­ku­rá­to­ro­vi aby ve­rej­ne vy­slo­vo­val svoj ná­zor na prí­pa­dy, kto­ré do­po­siaľ ne­bo­li prá­vop­lat­ne skon­če­né. Zo skut­ku nie je jas­né akým kon­krét­nym ko­na­ním mal ob­vi­ne­ný tú­to po­vin­nosť napl­niť, t. j. kde a v kto­rej ve­ci ve­rej­ne vy­slo­vo­val svoj ná­zor

 Ďalej sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu, že po­ru­šil po­vin­nosť uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 26 ods. 1 písm. m), av­šak zo skut­ku sa ne­dá zis­tiť v čom kon­krét­nom mal po­ru­šiť váž­nosť, či dôs­toj­nosť vý­ko­ná­va­nej fun­kcie pro­ku­rá­to­ra.

 Rov­na­ko tak sa ob­vi­ne­né­mu kla­die za vi­nu po­ru­še­nie po­vin­nos­ti v zmys­le § 26 ods. 1 písm. n), av­šak zo skut­ku sa ne­dá zis­tiť v čom kon­krét­nom sa vi­dí po­ru­še­nie pra­vi­diel pro­ku­rá­tor­skej eti­ky zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho.

 Tak­to by sa da­lo pok­ra­čo­vať aj pri zvyš­ných zá­klad­ných po­vin­nos­tiach pro­ku­rá­to­ra, kto­rých po­ru­še­nie sa kla­die ob­vi­ne­né­mu za vi­nu (nap­rík­lad zo skut­ku sa ne­dá zis­tiť v čom kon­krét­nom mal ob­vi­ne­ný pod­ľah­núť tla­ku ve­rej­nej mien­ky, ako mal byť ov­plyv­ne­ný po­li­tic­ký­mi zá­uj­ma­mi a kto­rý­mi, kto­ré svo­je po­vin­nos­ti ne­vy­ko­ná­val sve­do­mi­to a po­dob­ne).

 Tie­to sku­toč­nos­ti sa ne­da­jú zis­tiť ani z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, na­koľ­ko to neob­sa­hu­je žiad­ne práv­ne úva­hy a cel­kom ur­či­te ho nie je mož­né po­va­žo­vať za sú­lad­né s us­ta­no­ve­ním § 176 ods. 2 Tr. por.

4/ k poj­mu poš­ko­de­ný

 Za­ují­ma­vým je sku­toč­nosť, že skut­ko­vá ve­ta uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ozna­ču­je za poš­ko­de­né­ho prá­ve ozna­mo­va­te­ľa, na­priek to­mu, že pod­ľa jej zne­nia moh­la uj­ma (§ 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka) na prá­vach vznik­núť len iným oso­bám a to oso­bám, kto­ré sú uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní. Ide o po­zo­ru­hod­ný roz­por v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. V tom­to sme­re je nut­né zdô­raz­niť, že ozna­mo­va­teľ tu cel­kom ur­či­te ne­mô­že mať pro­ces­né pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho, na­koľ­ko ne­napĺňa de­fi­ní­ciu poš­ko­de­né­ho uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 46 ods. 1 Tr. por.

Nas­le­du­je nas­ke­no­va­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia:

MI­NIS­TER­STVO VNÚTRA SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY PREZÍDIUM PO­LI­CAJNÉHO ZBO­RU

ná­rod­ná kri­mi­nál­na agen­tú­ra

ná­rod­ná proti­ko­rup­čná jed­not­ka

expo­zi­tú­ra Zá­pad

UZ­NE­SE­NIE

Pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku   z a č í n a m tres­tné stí­ha­nie a sú­čas­ne pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku   s t í h a m

JUDr. Va­sil Špir­ko, nar. , pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky

ako ob­vi­ne­né­ho za zlo­čin zneu­ží­va­nie prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 písm. h) Tres­tné­ho zá­ko­na, le­bo na pod­kla­de zis­te­ných sku­toč­nos­tí je dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver,

že

ako pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR (ďa­lej len ÚŠP GP SR) po­ve­re­ný vý­ko­nom op­ráv­ne­ní a po­vin­nos­tí pro­ku­rá­to­ra v tres­tnej ve­ci pro­ti obv. Ing. Ľ V, nar...., t. č. vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v ÚVTOS Hrn­čia­rov­ce nad Par­nou, ve­de­nej na ÚŠP GP SR pod sp. zn. VII/1 Gv 204/13/1000 a na Špe­cia­li­zo­va­nom sú­de pod sp. zn. BB-4T/3/2016, nad­vä­zu­júc na to, že s Ing. Ľ V (ďa­lej aj ako „poš­ko­de­ný") v pred­chá­dza­jú­com ob­do­bí vie­dol ok­rem úrad­nej - for­mál­nej ko­mu­ni­ká­cie aj ko­mu­ni­ká­ciu ne­for­mál­ne­ho cha­rak­te­ru, sú­vi­sia­cu so zá­uj­mom poš­ko­de­né­ho pris­pieť k od­ha­le­niu resp. po­die­ľať sa na ob­jas­ňo­va­ní inej zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti, vy­uží­va­júc pro­ces­nú sku­toč­nosť pre­ru­še­nia hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 255 ods. 3 Tr. po­riad­ku na účel uzav­re­tia do­ho­dy o vi­ne a tres­te v ozna­če­nej tres­tnej ve­ci, kto­rá mu umož­ňo­va­la pok­ra­čo­vať v pria­mej ko­mu­ni­ká­cii s poš­ko­de­ným, dňa 17.06.2016, po­tom, čo prís­luš­né or­gá­ny ZVJS SR po­žia­dal o pred­ve­de­nie poš­ko­de­né­ho vy­ko­ná­va­jú­ce­ho väz­bu do ob­jek­tu ÚŠP GP SR v Pe­zin­ku, pred­stie­ra­júc, že ide rov­na­ko ako pred­tým iba o ne­for­mál­ny, in­for­ma­tív­ny roz­ho­vor, kto­ré­ho ob­sah ucho­vá v taj­nos­ti a ne­bu­de pou­ži­tý na účel tres­tné­ho ko­na­nia, us­ku­toč­nil, bez to­ho, aby poš­ko­de­né­ho pou­čil o prá­vach, kto­ré mu pris­lú­cha­jú pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku SR (oso­bit­ne pod­ľa čl. 47 ods. 1, 2, čl. 50. ods. 4 Ústa­vy SR a § 33 Tr. po­riad­ku) ako aj o zod­po­ved­nos­ti za uve­de­nie ve­do­me nep­rav­di­vých úda­jov vrá­ta­ne nás­led­kov kri­vé­ho ob­vi­ne­nia (§62 ods. 2 Tr. po­riad­ku) vý­sluch Ing. Ľ V v bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­va­nom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní, o kto­ré­ho ča­se a mies­te ko­na­nia ne­vy­ro­zu­mel ad­vo­ká­ta Mgr. M P vy­ko­ná­va­jú­ce­ho ob­ha­jo­bu poš­ko­de­né­ho v ním do­zo­ro­va­nej tres­tnej ve­ci, z kto­ré­ho prie­be­hu si bez prib­ra­tia za­pi­so­va­te­ľa sám na za­ria­de­ní

vý­poč­to­vej tech­ni­ky vy­ho­to­vil poz­nám­ky, kto­ré nás­led­ne to­ho is­té­ho dňa už bez prí­tom­nos­ti poš­ko­de­né­ho, pos­tu­pu­júc v roz­po­re s § 58 ods. 1, § 62 ods. 2 Tr. po­riad­ku prev­zal do ob­sa­hu lis­ti­ny ozna­če­nej ako Zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní s dá­tu­mom vy­ho­to­ve­nia 17.06.2016, pri­čom do jej ob­sa­hu v roz­po­re so sku­toč­ným sta­vom, ned­ba­júc naj­mä na ust. § 58 ods. 1 písm. d), e) Tr. po­riad­ku uvie­dol, že po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia je pre­ja­vom vlas­tnej ini­cia­tí­vy - chce­nia poš­ko­de­né­ho a že pred vy­po­ču­tím - po­da­ním tres­tné­ho ozná­me­nia bol ten­to pou­če­ný o zod­po­ved­nos­ti za uve­de­nie ve­do­me nep­rav­di­vých úda­jov vrá­ta­ne nás­led­kov kri­vé­ho ob­vi­ne­nia v zmys­le § 62 ods. 2 Tr. po­riad­ku s tým, že vo vlas­tnom ob­sa­hu zá­pis­ni­ce po­tom roz­vie­dol kom­plex skut­ko­vých okol­nos­tí, kto­ré u poš­ko­de­né­ho ako aj ďal­ších osôb za­kla­da­jú dô­vod­né po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tných či­nov v ob­las­ti ve­rej­ných zá­ka­ziek fi­nan­co­va­ných zo štát­ne­ho roz­poč­tu ale­bo tzv. euro­fon­dov pre re­zort Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky; to­ho is­té­ho dňa zá­pis­ni­cu pred­lo­žil na pod­pis J K, ad­mi­nis­tra­tív­nej za­mes­tnan­ky­ni ÚŠP GP SR ako k úko­nu prib­ra­té­mu za­pi­so­va­te­ľo­vi, ho­ci tá­to sa úko­nu pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia resp. iné­ho úko­nu s poš­ko­de­ným, kto­rý by bol us­ku­toč­ne­ný v da­ný deň ne­zú­čas­tni­la;

nás­led­ne ve­de­ný sna­hou do­siah­nuť zve­rej­ne­nie ob­sa­hu tak­to vy­tvo­re­nej zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní mi­mo sub­jek­ty op­ráv­ne­né na­ze­rať do spi­sov tres­tné­ho ko­na­nia (§ 69 Tr. po­riad­ku), ako aj do­zo­ro­vých spi­sov pro­ku­rá­to­ra (§ 55 zák. č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov) a zá­ro­veň aj nad rá­mec zve­rej­ňo­va­nia a sprís­tup­ňo­va­nia in­for­má­cií zo spi­sov tres­tné­ho ko­na­nia a spi­sov pro­ku­ra­tú­ry v zmys­le § 6 ods.l, ods.2 Tr. po­riad­ku a § 55m zák. č. 153/2001 Z. z., nes­por­ne si ve­do­mý mož­nos­ti vzni­ku uj­my na prá­vach iných osôb zmie­ne­ných v ob­sa­hu zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo 17.06.2016, kto­ré vy­plý­va­jú naj­mä zčl. 19 Ústa­vy SR a § 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, dňa 21.06.2016 v ob­jek­te ÚŠP GP SR v Pe­zin­ku ni­kým ne­pod­pí­sa­nú zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní zo 17.06.2016 od­ov­zdal ob­haj­co­vi poš­ko­de­né­ho Mgr. M P s návr­hom na me­dia­li­zá­ciu jej ob­sa­hu vo for­me pos­kyt­nu­tia ur­če­ným zá­stup­com po­li­tic­kých strán ma­jú­cim za­stú­pe­nie v Ná­rod­nej ra­de SR; dňa 23.06.2016 opäť v ob­jek­te ÚŠP GP SR v Pe­zin­ku po­tom, čo s poš­ko­de­ným ús­peš­ne
us­ku­toč­nil ko­na­nie o do­ho­de o vi­ne a tres­te, vý­sled­kom kto­ré­ho bo­lo, že poš­ko­de­ný uz­nal
vi­nu zo spá­chania pok­ra­ču­jú­ce­ho zlo­či­nu neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 ods. 1,
ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na, spá­cha­né­ho for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na
I           a pok­ra­ču­jú­ce­ho zlo­či­nu skrá­te­nie da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho

zá­ko­na, spá­cha­né­ho for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na a pri­jal úhrn­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 56 (päť­de­siat­šesť) me­sia­cov v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia, po for­mál­nom ukon­če­ní prís­luš­né­ho ko­na­nia a od­cho­de ob­haj­cu Mgr. M P z ob­jek­tu pro­ku­ra­tú­ry, si pod zá­mien­kou pok­ra­čo­va­nia v ďal­ších úko­noch dal pred­viesť poš­ko­de­né­ho a v rám­ci nás­led­né­ho ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru ho in­for­mo­val o nut­nos­ti pod­pí­sať „Poz­nám­ky" z ich in­for­ma­tív­ne­ho roz­ho­vo­ru zo 17.06.2016 od­ôvod­ňu­júc to pot­re­bou ich ve­ri­fi­ká­cie pre na­dria­de­né­ho, na čo poš­ko­de­ný opäť bez to­ho, aby bol in­for­mo­va­ný o sku­toč­nom pro­ces­nom vý­zna­me lis­ti­ny, kto­rú mu pred­lo­žil, a rov­na­ko bez to­ho, aby bol pou­če­ný o prá­vach a zod­po­ved­nos­ti v roz­sa­hu § 62 ods.2 Tr. po­riad­ku lis­ti­nu ozna­če­nú ako zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní zo 17.06.2016 pod­pí­sal a rov­na­ko pod­pí­sal aj ďal­šiu lis­ti­nu ozna­če­nú ako zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní - dopl­ne­nie z 23.06.2016;

na­po­kon dňa 29.06.2016 v ob­jek­te Špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, pra­co­vis­ko Ban­ská Bys­tri­ca, kto­rý v da­ný deň pok­ra­čo­val v pre­ru­še­nom hlav­nom po­jed­ná­va­ní za úče­lom schvá­le­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te uzav­re­tej me­dzi pro­ku­rá­to­rom ÚŠP GP SR a poš­ko­de­ným dňa 23.06.2016, v kon­texte už zmie­ne­né­ho zá­uj­mu o me­dia­li­zá­ciu ob­sa­hu zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo 17.06.2016, ob­haj­co­vi poš­ko­de­né­ho Mgr. M P v rám­ci ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru

navr­hol, že by pos­ta­čo­va­lo, aby na otáz­ku zá­stup­cu niek­to­ré­ho z mé­dií iba potvr­dil, že ÚŠP GP SR vy­šet­ru­je tres­tnú vec, kto­rá sa tý­ka sku­toč­nos­tí ob­siah­nu­tých v pred­met­nej zá­pis­ni­ci a po je­ho od­mie­ta­vej reak­cii ho upo­zor­nil, aby si me­dia­li­zá­ciu resp. ním navr­ho­va­ný pos­tup eš­te pre­mys­lel, na­koľ­ko by vo­či poš­ko­de­né­mu z je­ho ini­cia­tí­vy moh­lo byt' za­ča­té no­vé tres­tné stí­ha­nie pre da­ňo­vú tres­tnú čin­nosť s tým, že ho­ci by on ne­bol vec­ne a mies­tne prís­luš­ný na vý­kon do­zo­ru v ta­kom­to tres­tnom ko­na­ní, mo­hol by po­žia­dať o ur­če­nie vý­nim­ky z prís­luš­nos­ti a nás­led­ne o pri­de­le­nie ve­ci, pri­čom v tom­to no­vom tres­tnom stí­ha­ní by vo­či poš­ko­de­né­mu už ne­mu­sel byt' ta­ký „zho­vie­va­vý", čím tak­to ko­nal v roz­po­re s po­vin­nos­ťa­mi pro­ku­rá­to­ra, kto­ré mu vy­plý­va­jú z Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, z ús­tav­ných zá­ko­nov, zo zá­ko­nov a z os­tat­ných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a naj­mä v roz­po­re zo zá­klad­ný­mi po­vin­nos­ťa­mi pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 26 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. i), písm. m), písm. n) zák. č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

Od­ôvod­ne­nie

Vo ve­ci tres­tných ozná­me­ní Ing. Ľ V a Mgr. M P, kto­ré bo­li dňa 15.07.2016 Kraj­skou pro­ku­ra­tú­rou Ban­ská Bys­tri­ca od­ov­zda­né na vy­ba­ve­nie na ná­rod­nú kri­mi­nál­nu agen­tú­ru Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, bo­la Opat­re­nim Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru zo dňa 18.07.2016 pod­ľa čl. 3 ods. 6 písm. b) s pou­ka­zom na čl. 3 ods. 5 písm. e) na­ria­de­nia mi­nis­tra vnút­ra SR č. 175/2010 o vy­me­dze­ní prís­luš­nos­ti út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru a út­va­rov Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR pri od­ha­ľo­va­ní tres­tných či­nov, pri zis­ťo­va­ní ich pá­cha­te­ľov a o pos­tu­pe v tres­tnom ko­na­ní, ur­če­ná vý­be­ro­vá vec­ná prís­luš­nosť ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Dňa 30.06.2016 bo­lo na Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­ru­če­né po­da­nie od Ing. Ľ V. Dňa 04.07.2016 bo­la pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry v Pe­zin­ku spí­sa­ná zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní s ozna­mo­va­te­ľom M P. Dňa 06.07.2016 bo­la pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry v Pe­zin­ku spí­sa­ná zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní s ozna­mo­va­te­ľom Ing. Ľ V. Dňa 20.07.2016 bo­lo vy­šet­ro­va­te­ľom PZ v Hrn­čia­rov­ciach nad Par­nou spí­sa­né dopl­ne­nie zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo dňa 06.07.2016 s ozna­mo­va­te­ľom Ing. Ľ V.

Z po­da­nia Ing. Ľ V, kto­ré ad­re­so­val na Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­plý­va, že Ing. Ľ V v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Úra­de špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry pod sp. zn. VII/2Gv/204/13/1000 os­lo­vil pro­ku­rá­to­ra JUDr. Va­si­la Špir­ka s návr­hom na za­ca­tie ko­na­nia o do­ho­de o vi­ne a tres­te, pri­čom mu pri osob­nom roz­ho­vo­re v pries­to­roch ÚVV a ÚVTOS Ban­ská Bys­tri­ca vy­svet­lil okol­nos­ti ko­na­nia dvoch prís­luš­ní­kov bý­va­lé­ho. úra­du bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu P PZ K a B, kto­ré moh­lo napl­ňať zna­ky tres­tné­ho či­nu a to z dô­vo­du zni­že­nia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na mož­nú úro­veň 56 me­sia­cov, na zá­kla­de čo­ho bo­lo pris­tú­pe­né ku ko­na­niu o do­ho­de o vi­ne a tres­te. Dňa 17.06.2016 Ing. Ľ V ab­sol­vo­val bez prí­tom­nos­ti ob­haj­cu roz­ho­vor s pro­ku­rá­to­rom JUDr. Va­si­lom Špir­kom, pri­čom si­tuáciu nev­ní­mal tak, že z roz­ho­vo­ru sa spi­su­je dos­lov­ný zá­pis, ne­bol žiad­nym spô­so­bom vop­red adek­vát­ne pou­če­ný zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra o dôs­led­koch spí­sa­nia akej­koľ­vek for­my zá­pis­ni­ce, bo­lo to vy­ko­na­né bez prí­tom­nos­ti ne­zá­vis­lej oso­by a bez pred­lo­že­nia akej­koľ­vek zá­pis­ni­ce na oboz­ná­me­nie sa s jej ob­sa­hom a nás­led­nú ve­ri­fi­ká­ciu vlas­tno­ruč­ným pod­pi­som. Dňa 23.06.2016 v prí­tom­nos­ti

ob­haj­cu ab­sol­vo­val pred pro­ku­rá­to­rom JUDr. Va­si­lom Špir­kom ko­na­nie o do­ho­de o vi­ne a tres­te, kde do­ho­du o vi­ne a tres­te s ne­pod­mie­neč­ným tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na 56 me­sia­cov pod­pí­sal. Nás­led­ne po od­cho­de ob­haj­cu a po opä­tov­nom pred­ve­de­ni Ing. Ľ V pred pro­ku­rá­to­ra prís­luš­ník­mi ZVJS, mu pod zá­mien­kou aké­ho­si po­ky­nu na­dria­de­né­ho bo­la pro­ku­rá­to­rom pred­lo­že­ná na pod­pis zá­pis­ni­ca da­to­va­ná zo dňa 17.06.2016 a jej dopl­ne­nie, pri­čom bol opä­tov­ne adek­vát­ne pou­če­ný a ne­bo­lo rau zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra umož­ne­né sa s ob­sa­hom zá­pis­níc oboz­ná­miť, pri­čom ho pro­ku­rá­tor na­bá­dal na me­dia­li­zo­va­nie  in­for­má­cií ob­siah­nu­tých v zá­pis­ni­ci zo dňa 17.06.2016 ä o Spo­li­ti­zo­va­nie ce­lej kau­zy s čím však Ing. Ľ V ne­súh­la­sil.

Zo zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní ozna­mo­va­te­ľa Ing. Ľ V zo dňa 06.07.2016 vy­plý­va, že v do­be tres­tné­ho stí­ha­nia je­ho oso­by a zá­ro­veň umies­tne­nia do vý­ko­nu väz­by v Ústa­ve pre vý­kon väz­by Ban­ská Bys­tri­ca pos­ky­to­val po­čas ne­for­mál­nych roz­ho­vo­rov pro­ku­rá­to­ro­vi JUDr. Va­si­lo­vi Špir­ko­vi Lnfor­má­cie k tres­tnej čin­nos­ti prís­lu­šiiíkov bý­va­lé­ho UBOK-u V K a B B za úče­lom do­siah­nu­tia naj­niž­šie­ho mož­né­ho tres­tu. Dňa 17.06.2016 v pri ďal­šom stret­nu­tí s pro­ku­rá­to­rom JUDr. Va­si­lom Špir­kom v sa­mos­tat­nej mies­tnos­ti bu­do­vy Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry bez prí­tom­nos­ti iných osôb pos­ky­tol ďal­šie in­for­má­cie JUDr. Špir­ko­vi oh­ľa­dom tres­tnej čin­nos­ti prís­luš­ní­kov bý­va­lé­ho UBOK-u, ž kto­rých si pro­ku­rá­tor vy­ho­to­vo­val poz­nám­ky, pri­čom po pres­táv­ke bol prís­luš­ník­mi ZVJS opä­tov­ne pred­ve­de­ný pred pro­ku­rá­to­ra JUDr. Va­si­la Špir­ka, kto­rý bez prí­tom­nos­ti iných osôb žia­dal in­for­má­cie k ve­rej­ným zá­kaz­kám fi­nan­co­va­ných zo štát­ne­ho roz­poč­tu ale­bo Euro­fon­dov pre re­zort Mi­ni­síer­stva vnút­ra SR vrá­ta­ne Po­li­caj­né­ho zbo­ru naj­mä o čin­nos­ti súk­rom­ných spo­loč­nos­tí pri do­dáv­kach rie­še­ní v ob­las­ti in­for­ma­ti­ky a rov­na­ko čin­nos­ti fy­zic­kých osôb v spo­ji­tos­ti s tý­mi­to súk­rom­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi a Mi­nis­ter­stvom vnút­ra SR. Nás­led­ne Ing. Ľ V v UW Bra­tis­la­va nav­ští­vil je­ho ob­haj­ca Mgr. M P, kde ho in­for­mo­val o po­žia­dav­ke me­dia­li­zo­vať in­for­má­cie pos­kyt­nu­té po­čas ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru dňa 17.06.2016 pred JUDr. Va­si­lorn Špir­kom a uká­zal mu ne­pod­pí­sa­nú zá­pis­ni­cu zo dňa 17.06.2016. Dňa 23.06.2016 po­čas úko­nov tý­ka­jú­cich sa do­ho­dy o vi­ne a tres­te pro­ku­rá­tor JUDr. Va­sil Špir­ko v prí­tom­nos­ti ob­haj­cu Mgr. M P žia­dal o vy­ko­na­nie me­dia­li­zá­cie in­for­má­cií pos­kyt­nu­tých dňa 17.06.2016 s mož­nos­ťou až pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia v je­ho tres­tnej ve­ci, čo však Ing. Ľuboš Var­ga jed­noz­nač­ne od­mie­tol, pri­čom po for­mál­nom ukon­če­ní úko­nov a pod­pí­sa­ní prís­luš­ných do­ku­men­tov, po opä­tov­nom pred­ve­de­ní prís­luš­ník­mi ZVJS pred pro­ku­rá­to­ra JUDr. Va­si­la Špir­ka bez prí­tom­nos­ti iných osôb mu pro­ku­rá­tor, s od­ôvod­ne­ním ve­ri­fi­ká­cie a syn­chro­ni­zá­cie úda­jov na zá­kla­de po­žia­dav­ky na­dria­de­né­ho, dal pod­pí­sať bez mož­nos­ti pre­čí­ta­nia, poz­nám­ky, kto­ré vy­tla­čil. Z dopl­ne­nia zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo dňa 06.07.2016 s Ing. Ľ V vy­plý­va, že Ínforrna­tív­ny roz­ho­vor Ing. Ľ V s pro­ku­rá­to­rom ÚŠP JUDr. Va­si­lom Špir­kom dňa 17.06.2016 pre­be­hol v pries­to­roch bu­do­vy Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry v Pe­zin­ku v kan­ce­lá­rii na naj­vyš­šom pos­cho­dí, kde po­čas ich roz­ho­vo­ru si pro­ku­rá­tor JUDr. Va­sil Špir­ko za­zna­me­ná­val poz­ná­mi­cy dó stol­né­ho po­čí­ta­ča umies­tne­né­ho v po­pí­sa­nej mies­tnos­ti, a kde po ukon­če­ní roz­ho­vo­ru vy­tla­čil nie­koľ­ko lis­tov fo­má­tu A 4 a tie­to za­lo­žil do svoj­ho ko­že­né­ho di­ára, pri­čom mu ne­dal na pod­pis žiad­nu lis­ti­nu. K ob­sa­hu zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo dňa 17.06.2016 uvie­dol, že vo všeo­bec­nos­ti sa zho­du­je s té­mou a ob­sa­hom ich vzá­jom­né­ho roz­ho­vo­ru a niek­to­ré sku­toč­nos­ti sú za­pí­sa­né inak ako bol pô­vod­ný zmy­sel tých­to sku­toč­nos­tí. Na­viac po na­hliad­nu­tí do uve­de­nej zá­pis­ni­ce vý­slov­ne od­mie­tol sku­toč­nosť, že pod­pi­sy na všet­kých stra­nách zá­pis­ni­ce sú je­ho. Po na­hliad­nu­tí do zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní - dopl­ne­nie zo dňa 23.06.2016 uvie­dol, že pod­pi­sy na všet­kých stra­nách zá­pis­ni­ce sú je­ho,  av­šak ne­bol si ve­do­mý

pod­pi­so­va­nia lis­ti­ny s náz­vom zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní. Ob­sah zá­pis­ni­ce zo dňa 23.06.2016 zod­po­ve­dá ob­sa­hu ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru zo dňa 23.06.2016.

Zo zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní zo dňa 04.07.2016 ozna­mo­va­te­ľa Mgr. M
P vy­plý­va, že v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti ob­vi­ne­né­mu Ing. Ľ V vy­ko­ná­val
je­ho ob­ha­jo­bu v ko­na­ní ve­de­nom na ÚŠP, kde bol od­sú­de­ný roz­sud­kom Špe­cia­li­zo­va­né­ho
tres­tné­ho sú­du pre da­ňo­vé tres­tné či­ny k ne­pod­mie­neč­né­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re
56 me­sia­cov. Pred­met­né­mu roz­sud­ku pre­bie­ha­lo do­ho­do­va­cie ko­na­nie u pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP
SR JUDr. Va­si­la Špir­ka, kto­ré bo­lo ini­cio­va­né na zá­kla­de po­ky­nu je­ho klien­ta. Po tom čo
pro­ku­rá­to­ro­vi ozná­mil vô­ľu klien­ta ko­nať o do­ho­de o vi­ne a tres­te v je­ho tres­tnej ve­ci,
prib­liž­ne tyž­deň pre hlav­ným po­jed­ná­va­ním sa stret­li spo­lu s klien­tom a pro­ku­rá­to­rom JUDr.
Špir­kom v pries­to­roch ÚW Ban­ská Bys­tri­ca, kde klient pos­ky­tol pro­ku­rá­to­ro­vi in­for­má­cie
ohl'adom tres­tnej čin­nos­ti prís­luš­ní­kov bý­va­lé­ho UBOK-u, na zá­kla­de čo­ho v nes­kor­šom
ob­do­bí je­ho klient spí­sal tres­tné ozná­me­nie abo­lo ini­cio­va­né tres­tné ko­na­nie pro­ti
prís­luš­ní­kom bý­va­lé­ho UBOK-u. Zá­ro­veň sa s pro­ku­rá­to­rom do­hod­li, že na sú­de po­žia­da­jú
,           o pre­ru­še­nie hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia za úče­lom ko­na­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te, čo im súd

umož­nil a to do dňa 29.06.2016. Dňa 21.06.2016 sa v pries­to­roch ÚŠP GP SR stre­tol s JUDr. Špir­kom, kde mu ten­to ozná­mil, že s je­ho klien­to­ra spí­sal d'al­šie tres­tné ozná­me­nie tý­ka­jú­ce sa iné­ho skut­ku ako je sku­tok prís­luš­ní­kov bý­va­lé­ho UBOK-u a pred­lo­žil mu ne­pod­pí­sa­nú zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní s tým, že ob­sa­hu­je zá­važ­né sku­toč­nos­ti, kto­ré ma­jú spo­lo­čen­ský vý­znam a zá­ro­veň mu navr­hol, či ne­má zá­ujem kau­zu me­dia­li­zo­vať, pri­čom mu uve­de­nú zá­pis­ni­cu dal na ve­ri­fi­ká­ciu u klien­ta a nech ju klient pod­pí­še. Eš­te v ten deň nav­ští­vil klien­ta v ÚVV Bra­tis­la­va s otáz­kou ako ce­lá si­tuácia vznik­la a pred­lo­žil mu ne­pod­pí­sa­nú zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní zo dňa 17.06.2016, pri­čom klient žiad­nou zá­pis­ni­cou ne­dis­po­no­val a uvie­dol, že si ne­bol ve­do­mý, aby ne­ja­kú zá­pis­ni­cu pod­pi­so­val a že o žiad­nych ta­kých­to dôs­led­koch ne­bol pou­če­ný a ne­bol si ani ve­do­mý pro­ces­ných dôs­led­kov toh­to ko­na­nia a spo­loč­ne dos­pe­li k zá­ve­ru, že zá­ujem na me­dia­li­zá­cii ani spo­li­ti­zo­va­nie ne­ma­jú. Dňa 23.06.2016 po­čas spi­so­va­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te po opä­tov­nom na­lie­ha­ní pro­ku­rá­to­ra na me­dia­li­zá­ciu zá­pis­ni­ce s tým, že me­dia­li­zá­cia je to čo im mô­že pri­niesť pros­pech, opäť ob­haj­ca s klien­tom ta­ký­to pos­tup od­miet­li. Nás­led­ne v ča­se schva­ľo­va­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te na sú­de bo­li me­dzi ob­haj­com a pro­ku­rá­to­rom ve­de­né via­ce­ré ne­for­mál­ne roz­ho­vo­ry po­čas kto­rých pro­ku­rá­tor opä­tov­ne žia­dal, aby si zve­rej­ne­nie zá­pis­ni­ce zo dňa 17.06.2016 roz­mys­le­li, na­koľ­ko mô­že byt' pro­ti je­ho klien­to­vi ve­de­né ďal­šie tres­tné stí­ha­nie, kde v prí­pa­de po­žia­da­nia o pri­de­le­nie ve­ci na vý­kon pro­ku­rá­tor­ské­ho do­zo­ru by už ne­mu­sel byt' ta­ký zho­vie­va­vý.

Pod­ľa čl. 19 ods. 1 Us­ta­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky kaž­dý má prá­vo na za­cho­va­nie ľud­skej dôs­toj­nos­ti, osob­nej cti, dob­rej po­ves­ti a na ochra­nu me­na.

Pod­ľa čl. 47 ods. 1, ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky kaž­dý má prá­vo od­oprieť vý­po­veď, ak by ňou spô­so­bil ne­bez­pe­čen­stvo tres­tné­ho stí­ha­nia se­be ale­bo blíz­kej oso­be. Kaž­dý má prá­vo na práv­nu po­moc v ko­na­ní pred súd­mi, iný­mi štát­ny­mi or­gán­mi ale­bo or­gán­mi ve­rej­nej sprá­vy od za­čiat­ku ko­na­nia, a to za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom.

Pod­ľa § 11 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka fy­zic­ká oso­ba má prá­vo na ochra­nu svo­jej osob­nos­ti, naj­mä ži­vo­ta a zdra­via, ob­čian­skej cti a ľud­skej dôs­toj­nos­ti, ako aj súk­ro­mia, svoj­ho me­na a pre­ja­vov osob­nej po­va­hy.

Pod­ľa § 6 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd in­for­mu­jú   ve­rej­nosť   o   tres­tnom   ko­na­ní   pod­ľa   toh­to   zá­ko­na  pos­kyt­nu­tím   in­for­má­cií

ozna­mo­va­cím pros­tried­kom. Pri tom­to in­for­mo­va­ní však mu­sia dbať na ochra­nu uta­jo­va­nej sku­toč­nos­ti, ob­chod­né­ho ta­jom­stva, ban­ko­vé­ho ta­jom­stva, da­ňo­vé­ho ta­jom­stva, poš­to­vé­ho ta­jom­stva ale­bo te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva. Pri pos­ky­to­va­ni ín­for­má­cií sú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd op­ráv­ne­ní uta­jiť tie sku­toč­nos­ti, kto­ré by moh­li zma­riť ale­bo sťa­žiť ob­jas­ne­nie a vy­šet­re­nie ve­ci. Pri­tom sú po­vin­ní dbať na zá­sa­du pre­zum­pcie ne­vi­ny. Dba­jú aj na to, aby nez­ve­rej­ňo­va­li chrá­ne­né osob­né úda­je ani sku­toč­nos­ti súk­rom­né­ho cha­rak­te­ru, naj­mä ro­din­né­ho ži­vo­ta, oby­dlia a ko­reš­pon­den­cie, kto­ré pria­mo s trestncm čin­nos­ťou ne­sú­vi­sia. Oso­bit­ne dba­jú na zá­uj­my ma­lo­le­tých, mla­dis­tvých a poš­ko­de­ných, kto­rých osob­fté úda­je sa nez­ve­rej­ňu­jú.

Pod­ľa § 33 Tres­tné­ho po­riad­ku to­ho, kto je po­doz­ri­vý zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, mož­no po­va­žo­vať za ob­vi­ne­né­ho a pou­žiť pro­ti ne­mu pros­tried­ky ur­če­né tým­to zá­ko­nom pro­ti ob­vi­ne­né­mu až vte­dy, ak bo­lo pro­ti ne­mu vzne­se­né ob­vi­ne­nie.

Pod­ľa § 58 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) apísm. f) o kaž­dom úko­ne tres­tné­ho ko­na­nia sa spí­še, a to spra­vid­la pri úko­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom, zá­pis­ni­ca, kto­rá mu­sí ob­sa­ho­vať ozna­če­nie sú­du, pro­ku­ra­tú­ry ale­bo iné­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho úkon; raies­to, čas a pred­met úko­nu; me­no a priez­vis­ko úrad­ných osôb a ich fiin­kcie, me­no a priez­vis­ko, dá­tum na­ro­de­nia a byd­lis­ko ale­bo síd­lo osôb, kto­ré sa na úko­ne zú­čas­tni­li, a u ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho ale­bo sved­ka aj ad­re­su, kto­rú uve­die na úče­ly do­ru­čo­va­nia; struč­né, ale vý­stiž­né opí­sa­nie prie­be­hu úko­nu, z kto­ré­ho je zrej­mé i za­cho­va­nie zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich vy­ko­ná­va­nie úko­nu, ďa­lej pod­stat­ný ob­sah roz­hod­nu­tí vy­hlá­se­ných pri úko­ne, a ak bol pri úko­ne do­ru­če­ný rov­no­pis roz­hod­nu­tia, os­ved­če­nie o tom­to do­ru­če­ní; návr­hy strán, pos­kyt­nu­tie pou­če­nia, prí­pad­ne vy­jad­re­nie pou­če­ných osôb; ná­miet­ky strán ale­bo vy­po­čú­va­ných osôb pro­ti ob­sa­hu zá­pis­ni­ce.

Pod­ľa § 62 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku ak sa ozná­me­nie o sku­toč­nos­tiach, že bol spá­cha­ný trest­ný čin ( ďa­lej len „tres­tné ozná­me­nie" ) po­dá­va ús­tne do zá­pis­ni­ce, tre­ba ozna­mo­va­teľ pou­čiť o zod­po­ved­nos­ti za uve­de­nie ve­do­me nep­rav­di­vých úda­jov vrá­ta­ne nás­led­kov kri­vé­ho ob­vi­ne­nia, o mož­nos­ti . a pod­mien­kach pos­kyt­nu­tia ochra­ny pred neop­ráv­ne­ným pos­ti­hom v pra­cov­nop­ráv­nom vzt'ahu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su a vy­po­čuť o okol­nos­tiach, za kto­rých bol trest­ný čin spá­cha­ný, o osob­ných po­me­roch to­ho, na ko­ho sa ozná­me­nie po­dá­va, o dô­ka­zoch a vý­ške ško­dy a iných nás­led­koch, kto­ré bo­li spô­so­be­né tres­tným či­nom; ak je ozna­mo­va­teľ sú­čas­ne poš­ko­de­ným ale­bo je­ho spl­no­moc­nen­com, mu­sí sa vy­po­čuť aj o tom, Či žia­da, aby súd roz­ho­dol o je­ho ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy v tres­tnom ko­na­ní. Vý­sluch oso­by, kto­rá po­dá­va ozná­me­nie, sa má vy­ko­nať tak, aby sa zís­ka­li pod­kla­dy na ďal­šie ko­na­nie. Na žia­dosť ozna­mo­va­te­ľa sa v tres­tnom ozná­me­ní neu­ve­dú úda­je o je­ho to­tož­nos­ti. Ma­te­riá­ly, kto­ré umož­ňu­jú zis­te­nie to­tož­nos­ti ta­ké­ho ozna­mo­va­te­ľa, sa uk­la­da­jú na pro­ku­ra­tú­re. Do spi­su sa za­kla­da­jú len s je­ho súh­la­som.

Pod­ľa § 69 Tres­tné­ho po­riad­ku ob­vi­ne­ný, ob­haj­ca, poš­ko­de­ný a zú­čas­tne­ná oso­ba, spl­no­moc­ne­nec, us­ta­no­ve­ný opat­rov­ník a v ko­na­ní pred sú­dom pro­ku­rá­tor, pro­bač­ný a me­diač­ný úrad­ník, vy­šší súd­ny úrad­ník, súd­ny ta­jom­ník ale­bo asis­tent pro­ku­rá­to­ra ma­jú prá­vo na­ze­rať do spi­sov s vý­nim­kou zá­pis­ni­ce o hla­so­va­ní a čas­ti spi­su ob­sa­hu­jú­cej úda­je o to­tož­nos­ti chrá­ne­né­ho sved­ka, oh­ro­ze­né­ho sved­ka ale­bo sved­ka, kto­ré­ho to­tož­nosť je uta­je­ná, a kry­cie úda­je o to­tož­nos­ti agen­ta, ro­biť si z nich vý­pis­ky a poz­nám­ky a ób­sta­rá­vať si na svo­je tro­vy kó­pie spi­sov a ich čas­tí; ta­ké tro­vy neuh­rá­dza pro­ku­rá­tor pro­bač­ný a me­diač­ný úrad­ník, vy­šší súd­ny úrad­ník, súd­ny ta­jom­ník a asis­tent pro­ku­rá­to­ra. Ta­ké is­té prá­vo má zá­kon­ný zá­stup­ca ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nej oso­by, ak tie­to oso­by sú poz­ba­ve­né

spô­so­bi­los­ti na práv­ne úko­ny ale­bo ich spô­so­bi­losť na práv­ne úko­ny je ob­me­dze­ná. Iné oso­by tak mô­žu uro­biť so súh­la­som pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní so súh­la­som or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, len ak je to pot­reb­né na up­lat­ne­nie ich práv. V príp­rav­nom ko­na­ní or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní mô­že prá­vo na­ze­rať do spi­su a s ním spo­je­né prá­va podl'a od­se­ku 1 zo zá­važ­ných dô­vo­dov od­miet­nuť, naj­mä ak v spi­se ne­mož­no nro­biť ta­ké opat­re­nia, kto­ré by za­brá­ni­li zma­re­niu ale­bo pod­stat­né­mu sťa­že­niu do­siah­nu­tia úče­lu tres­tné­ho stí­ha­nia. Zá­važ­nosť dô­vo­dov, z kto­rých or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní to­to prá­vo od­mie­tol, na žia­dosť oso­by, kto­rej sa od­miet­nu­tie tý­ka, je pro­ku­rá­tor po­vin­ný urý­chle­ne pres­kú­mať. Ak prá­vo na­hlia­dať do spi­su a s ním spo­je­né os­tat­né prá­va uve­de­né v od­se­ku 1 zo zá­važ­ných dô­vo­dov od­mie­tol pro­ku­rá­tor, na žia­dosť oso­by, kto­rej sa od­miet­nu­tie tý­ka, je na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor po­vin­ný urý­chle­ne pres­kú­mať dô­vod­nosť od­miet­nu­tia. Tie­to prá­va ne­mož­no od­oprieť ob­vi­ne­né­mu a ob­haj­co­vi a poš­ko­de­né­mu po tom, čo bo­li upo­zor­ne­ní na mož­nosť preš­tu­do­vať spi­sy. To­mu, kto má prá­vo byť pri úko­ne prí­tom­ný, ne­mož­no od­oprieť naz­re­tie do zá­pis­ni­ce o tom­to úko­ne. Ob­vi­ne­né­mu a je­ho ob­haj­co­vi ne­mož­no od­oprieť naz­re­tíe do uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. V ko­na­ní pred sú­dom ne­mož­no od­oprieť naz­re­tie do spi­sov pro­ku­rá­to­ro­vi ob­vi­ne­né­mu a je­ho ob­haj­co­vi, poš­ko­de­né­mu, zú­čas­tne­nej oso­be a ich spl­no­moc­nen­com. Prá­va štát­nych or­gá­nov na­ze­rať do spi­sov pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na nie sú us­ta­no­ve­nia­mi pred­chá­dza­jú­cich od­se­kov dot­knu­té. Pri po­vo­ľo­va­ní na­ze­rať do spi­sov je ne­vyh­nut­né uro­biť ta­ké opat­re­nia, aby bo­li za­cho­va­né uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti, ob­chod­né ta­jom­stvo, ban­ko­vé ta­jom­stvo, da­ňo­vé ta­jom­stvo, poš­to­vé ta­jom­stvo ale­bo te­le­ko­mu­ni­kač­né ta­jom­stvo. Ak by v sú­vis­los­ti s naz­re­tím do spi­sov hro­zi­la oba­va z prie­ťa­hov ko­na­nia, je v príp­rav­nom ko­na­ní or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a v ko­na­ní pred sú­dom pred­se­da se­ná­tu op­ráv­ne­ný us­ta­no­viť pri­me­ra­nú le­ho­tu. Rov­na­ké prá­va ako or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní má aj sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, ak v ča­se ko­na­nia v rám­ci svo­jej prá­vo­mo­ci nak­la­dá so spi­som. Ak však sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie v ko­na­ní o väz­be pred roz­hod­nu­tím o nej od­miet­ne ob­vi­ne­né­mu ale­bo ob­haj­co­vi prá­vo na­zrieť do ce­lé­ho spi­su, zá­ro­veň s od­miet­nu­tím toh­to prá­va ozna­čí a umož­ní sprís­tup­niť na naz­re­tie ob­vi­ne­né­mu ale­bo je­ho ob­haj­co­vi tie čas­ti spi­su, kto­ré ob­sa­hu­jú sku­toč­nos­ti ale­bo dô­ka­zy, na kto­ré sa pod­ľa § 71 až 87 a § 339 pri roz­ho­do­va­ní o väz­be pri­hlia­da.

Pod­ľa § 124 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa ško­dou ro­zu­mie uj­ma na ma­jet­ku ale­bo reál­ny úby­tok na ma­jet­ku ale­bo na prá­vach poš­ko­de­né­ho ale­bo je­ho in uj­ma, kto­rá je v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom, bez ohl'adu na to či ide o sko­du na ve­ci ale­bo na prá­vach.

Pod­ľa § 55 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov na­ze­rať do spi­su, kto­rý ve­die pro­ku­rá­tor, mô­že iba je­ho na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor (§ 54 ods. 1) ale­bo so súh­la­som na­dria­de­né­ho pro­ku­rá­to­ra iný pro­ku­rá­tor.

Pod­ľa § 55m zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov pro­ku­ra­tú­ry sú po­vin­né zve­rej­ňo­vať prá­vop­lat­né uz­ne­se­nia pro­ku­rá­to­ra, kto­rý­mi sa skon­či­lo tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti ur­či­tej oso­be, a to do 15 pra­cov­ných dní odo dňa na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti uz­ne­se­nia. Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra zve­rej­ňu­je aj prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tia dis­cip­li­nár­nych ko­mi­sií, a to do troch pra­cov­ných dní odo dňa na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia. Pred zve­rej­ne­ním roz­hod­nu­tí pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa v nich ano­ny­mi­zu­jú úda­je, kto­rých ano­ny­mi­zo­va­ním bu­de pri zve­rej­ňo­va­ní za­bez­pe­če­ná ochra­na práv a prá­vom chrá­ne­ných zá­uj­mov. Zve­rej­ňo­va­nie roz­hod­nu­tí pro­ku­rá­to­ra pod­ľa od­se­ku 1 a 2 tech­nic­ky za­bez­pe­ču­je ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra na svo­jom webo­vom síd­le. Pro­ku­ra­tú­ry sprís­tup­ňu­jú ve­rej­nos­ti na zá­kla­de žia­dos­ti pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na všet­ky prá­vop­lat­né uz­ne­se­nia pro­ku­rá­to­ra vrá­ta­ne uz­ne­se­ní, kto­ré nie sú roz­hod­nu­tia­mi vo ve­ci sa­mej a ob­ža­lob­ný návrh.

Pro­ku­ra­tú­ra mô­že zo zá­važ­ných dô­vo­dov od­miet­nuť zve­rej­ne­nie roz­hod­nu­tia pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo sprís­tup­ne­nie in­for­má­cie pod­ľa od­se­ku 5, ak by zve­rej­ne­nie roz­hod­nu­tia ale­bo sprís­tup­ne­nie in­for­má­cie moh­lo zma­riť ale­bo pod­stat­ne sťa­žiť do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo po­ru­šiť prá­va a prá­vom chrá­ne­né zá­uj­my. Od­miet­nu­tie sprís­tup­ne­nia mu­sí byť od­ôvod­ne­né a mož­no pro­ti ne­mu po­dať op­rav­ný pros­trie­dok pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný pl­niť po­vin­nos­ti, kto­ré mu vy­plý­va­jú z Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, z ús­tav­ných zá­ko­nov, zo zá­ko­nov a z os­tat­ných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov, ako aj úlo­hy a po­ky­ny ulo­že­né na­dria­de­ným pro­ku­rá­to­rom, ak bol s ni­mi riad­ne oboz­ná­me­ný; spl­ne­nie po­ky­nu je pro­ku­rá­tor po­vin­ný od­miet­nuť, ak by je­ho spl­ne­ním spá­chal trest­ný čin, pries­tu­pok, iný správ­ny de­likt ale­bo dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. c) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­šich pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný vy­ko­ná­vať svo­je slu­žob­né po­vin­nos­ti sve­do­mi­te, nes­tran­ne a bez prie­ťa­hov.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. d) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný ne­dať sa ov­plyv­niť in­di­vi­duál­ny­mi ale­bo čias­tko­vý­mi zá­uj­ma­mi, zá­uj­ma­mi po­li­tic­kých strán ale­bo po­li­tic­kých hnu­tí, ne­pod­ľah­núť tla­ku ve­rej­nej mien­ky ale­bo ozna­mo­va­cích pros­tried­kov a od­miet­nuť aký­koľ­vek zá­sah, nát­lak, vplyv ale­bo žia­dosť, kto­ré by moh­li viesť k oh­ro­ze­niu je­ho nes­tran­nos­ti.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. i) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný zdr­žať sa ve­rej­né­ho vy­slo­vo­va­nia svoj­ho ná­zo­ru na prí­pa­dy, kto­ré nie sú prá­vop­lat­ne skon­če­né.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. m) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych

ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný za­cho­vá­vať

            dôs­toj­nosť pri vý­ko­ne fun­kcie pro­ku­rá­to­ra, chrá­niť váž­nosť vy­ko­ná­va­nej fun­kcie a vy­strí­hať

sa všet­ké­ho, čo by moh­lo spô­so­biť uj­mu na cti pro­ku­rá­to­ra ale­bo os­la­biť dô­ve­ru v je­ho

nes­tran­nosť.

Pod­ľa § 26 ods. 1 písm. n) zá­ko­na č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný dodr­žia­vať pri vý­ko­ne svo­jej fun­kcie pra­vid­lá pro­ku­rá­tor­skej eti­ky.

Po po­da­ní tres­tných ozná­me­ní bo­li za­bez­pe­če­né ďal­šie lis­tin­né ma­te­riá­ly, naj­mä zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní Ing. Ľ V zo 17.06.2016 a jej dopl­ne­ní z 23.06.2016, úrad­ný zá­znam zo 06.07.2016, z kto­rých je zrej­mý ob­sah zá­pis­níc, kto­ré ma­li byt' Ing. Ľ V pred­lo­že­né pro­ku­rá­to­rom na pod­pis dňa 23.06.2016, ako aj sku­toč­nosť, že ne­za­pi­so­va­la ad­mi­nis­tra­tív­na pra­cov­níč­ka J K.

Tres­tné­ho či­nu - zlo­či­nu zneu­ží­va­nie prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 písm. h) Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí ten kto ako ve­rej­ný či­ni­teľ, kto­rý v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech, vy­ko­ná­val svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim